Ako sme sa rozprávali, keď sme ešte neboli svoji? Každý z nás asi veľa rozprával. Často nám nestačil čas, ktorý sme spolu trávili, aby sme si povedali všetko, čo sme mali na srdci. Ako sme spolu komunikovali? Slovami – napr. vetou: „Mám ťa rád“ a „mám ťa rada“; alebo bez slov – podaním ruky, úsmevom, objatím a pusou. Svoje city sme vyjadrovali aj skutkami – napr. kvetinou, ktorú mládenec dievčaťu priniesol na schôdzku, darčekom, ktorý mu ona podarovala…

Manželstvo môže byť jedným z najkrajších darov v živote muža a ženy. Môže byť miestom radostného spoločenstva a lásky, ale aj miestom osobného utrpenia, neporozumenia a nenávisti. Ako sa bude vyvíjať naše manželstvo do určitej miery závisí od nás. Pomôcť nám v tom môže poznanie niektorých „múdrostí“ o manželstve a ich uplatňovanie v praxi. Aj keď si uvedomujeme, že každý z nás je iný, niektoré poznatky môžu dať podnet k užitočným zmenám.

Ľudia, ktorí žijú v jednej rodine, sú veľmi často spolu; často sa vidia, často sa stretávajú a rozprávajú. No nielen to. Vznikajú a rozvíjajú sa medzi nimi vzájomné vzťahy, napríklad rodičovský vzťah (vzťah medzi matkou, otcom a dieťaťom) alebo vzťah manželský (medzi mužom a ženou). Patria sem aj súrodenecké vzťahy (brat a sestra, brat a brat, sestra a sestra). Zo širšieho hľadiska často hovoríme aj o príbuzenskom vzťahu, napr. medzi našou a vašou rodinou (tou „vašou“ môže byť rodina niekoho z mojich alebo tvojich príbuzných)… O týchto vzťahoch – manželských a rodinných – sa chceme teraz porozprávať.

Ak hovoríme o manželstve a rodine, uvedomujeme si, že na jednej strane ide o jednu z najkrajších vecí v živote, no na druhej strane práve v manželstve a rodine vzniká veľké množstvo problémov. O aké problémy ide?

Nedávno sa v Londýne uskutočnil medzinárodný kongres o rodine, ktorý bol zameraný na rôzne formy spolužitia ľudí, tzv. alternatívne formy manželstva. Mnohí sa totiž domnievajú, že žiť v klasickej rodine – tak, ako tomu bolo doteraz – je prežitok. Nutné je hľadať nové formy spolužitia v malých skupinách. Keď predsedníctvo kongresu zhodnotilo všetky príspevky – a bolo ich dosť – muselo skonštatovať: „Je pravda, že mnoho dnešných rodín je na tom veľmi zle. Nepoznáme však lepšiu formu spolužitia, ako je rodina; zvlášť pre výchovu detí nemáme nič lepšie, ako je rodina.“V tomto záverečnom vyhlásení boli zdôraznené dva body:1.Manželstvo, ako celoživotný zväzok vzájomnej dôvery a lásky, je najlepšia forma spolužitia muža a ženy.2.Vzhľadom na výchovu detí je rodina najvhodnejšia forma spolužitia.

Príchod dieťaťa do rodiny je veľká udalosť. Zvlášť prvé dieťa si vyžaduje veľa pozornosti a času rodičov. Dieťa sa automaticky stáva stredobodom pozornosti. Všetko sa krúti len okolo neho. Vďaka výchove k rodičovstvu si dnes mladí rodičia dokážu s mnohými vecami poradiť. Pomáha im v tom aj zdravotníctvo. Zdravotné sestry, ktoré navštevujú tieto rodiny, sú veľkou pomocou – podobne aj poradne pre deti. Vďaka za ne.
Napriek dobrej starostlivosti, ale aj mnohým starostiam, si rodičia občas kladú otázky, na ktoré neexistuje jednoduchá a rýchla odpoveď. Napríklad: „Čo máme robiť, aby sme z dieťaťa vychovali dobrého človeka?“ Alebo: „Čo všetko dieťa potrebuje? Čo máme robiť, aby sme na nič dôležité nezabudli?“ Pozrime sa bližšie na tieto otázky.

Keď odborníci hovoria o dospievaní detí, používajú odborné termíny. Prvý je puberta. Je to slovo odvodené z latinčiny, kde „pubes“ znamená „dospievajúci“. Puberta označuje dobu, keď sa z dieťaťa stáva muž alebo žena. Ide o proces, ktorý sa obrazne prirovnáva ku zmene škaredej húsenice na krásneho motýľa. U detí sa táto zmena prejaví v prvom rade v tzv. sekundárnych pohlavných príznakoch. Dievčatá dostávajú menštruáciu, chlapcom začínajú rásť chlpy v podpazuší. Doba puberty u dievčat obvykle začína od 11-12 rokov, u chlapcov od 12-13 rokov. Rozdiely vo veku, keď u detí začína a končí puberta, sú dosť odlišné. Názov knihy Márie Arltovej „Puberta je, keď začnú s rodičmi ťažkosti“, vtipne vystihuje obdobie puberty.

Na rodinu sa môžeme pozerať rôznymi spôsobmi. Môžeme ju vidieť staticky – ako ju vidí fotograf, ktorý ju v určitom okamihu fotografuje. Môžeme sa však na ňu pozerať a vidieť ju ako vo filme, ktorého dej sa začína odohrávať vo chvíli, keď si povieme svoje „áno“ a končí vo chvíli, keď jeden z nás umiera. Na tento druhý pohľad sa chceme pozrieť detailnejšie.
Film nášho rodinného života môžeme rozdeliť na niekoľko dielov. Každý z nich má v sebe niečo zvláštne, špecifické, čím sa líši od všetkých ostatných. O každom zo sedemdielneho filmu nášho rodinného života si teraz niečo povieme.